Skladba, dirigovanie a organ

Hra na organe je hlavným odbor štúdia, ktorý pripravuje žiakov na úlohy, ktoré bude vyžadovať umelecká a pedagogická prax. Základný rámec učebného plánu sleduje postupný proces od budovania elementárnej organovej techniky po identifikáciu a zvládnutie interpretačných problémov organových skladieb v rôznych štýlových obdobiach.

Pre naplnenie tohto cieľa je potrebné v počiatočných rokoch štúdia vybudovať celú sústavu praktických návykov a osvojiť si elementárne technicko-vecné poznatky, ktoré sú nevyhnutné pre umelecko-interpretačnú nadstavbu. Prvé roky štúdia sa orientujú predovšetkým na nadobudnutie precíznych technických základov: dokonalé zvládnutie bazálnych prvkov a spôsobov organovej hry, ako sú spôsob úderu na rozličných druhoch traktúr, technika artikulácie, pedálová hra, súčinnosť manuálovej a pedálovej hry, pretože tie sú predpokladom úspešnosti v praktickom pôsobení, pedagogickej práci a v prípadnom ďalšom vzdelávaní organistu. Na konci každého klasifikačného obdobia vykonávajú žiaci praktickú skúšku z hry na organe pred komisiou zloženou z pedagógov oddelenia. Po ukončení štvrtého ročníka žiaci vykonávajú praktickú maturitnú skúšku, ktorá má preukázať ich umeleckú vyspelosť a schopnosť pokračovať v pomaturitnom štúdiu.

Žiaci pokračujú v súvislom vzdelávaní v piatom a šiestom ročníku, kde absolvujú výučbu na vyššej odbornej úrovni a ukončia ju v šiestom ročníku absolventským výkonom, ktorý sa riadi organizačnými smernicami konzervatória a ktorým žiak nadobúda komplexné odborné vzdelanie a umeleckú spôsobilosť v danom odbore. V súvislom šesťročnom štúdiu získavajú žiaci na hodinách vyučovania hlavného predmetu aj rozsiahle vedomosti, schopnosti a zručnosti v umeleckej pedagogike, a to najmä metodiky a didaktiky vyučovania hry na organe. Preto sú po absolvovaní šesťročného štúdia schopní samostatne vytvárať umelecko-interpretačné výkony a vytvárať individuálne pedagogické koncepcie pre vyučovanie žiakov na základnom stupni umeleckého vzdelávania.

Cieľom hlavného odboru štúdia je získanie vyššieho odborného vzdelania, na základe ktorého je absolvent pripravený na profesionálne umelecké a pedagogicko-umelecké pôsobenie, je pripravený aj na vysokoškolské štúdium, je pracovne mobilný a je pripravený na celoživotné rozširovanie svojho odborného umeleckého a pedagogicko-umeleckého vzdelávania. Žiak získa orientáciu v odbornej literatúre a môže využívať takto získané poznatky v umeleckej praxi. Je schopný na vyššej odbornej úrovni podať profesionálny umelecký výkon, dokáže samostatne, umelecky originálne a pútavo tvoriť, je pripravený aplikovať získané vedomosti, umelecké schopnosti a zručnosti v profesionálnej praxi.

Skladba je hlavný odbor štúdia odbornej umeleckej a pedagogicko-umeleckej prípravy, ktorý rozvíja tvorivý umelecký talent žiaka, vštepuje mu vedomosti, návyky a schopnosti potrebné pre profesionálnu hudobnú tvorbu. Po štyroch rokoch štúdia a absolvovaní maturitných skúšok pokračujú študenti v súvislom vzdelávaní v štúdiu v piatom a šiestom ročníku, kde absolvujú výučbu na vyššej odbornej úrovni a ukončia ju v šiestom ročníku skomponovaním absolventskej skladby.

V súvislom šesťročnom štúdiu získavajú žiaci na hodinách vyučovania hlavného odboru aj rozsiahle vedomosti, schopnosti a zručnosti v umeleckej pedagogike, a to najmä v metodike a didaktike vyučovania skladby. Preto sú po absolvovaní šesťročného štúdia schopní samostatne vytvárať umelecko-kompozičné výkony a vytvárať individuálne pedagogické koncepcie pre vyučovanie žiakov na základnom stupni umeleckého vzdelávania.

Žiak dokáže samostatne komponovať hudbu na úrovni vyplývajúcej z učebného plánu. • Žiak je oboznámený s technickými a umeleckými činiteľmi, determinovanými vonkajšími skutočnosťami (pravidlá hudobnej prevádzky a interpretácie), ktoré tvoria rámec pre jeho vlastnú hudobnú produkciu. • Žiak sa pokúša hľadať vlastný kompozičný sloh. • Žiak sa postupne formuje na osobnosť so širším kultúrnym a vzdelanostným povedomím.

Cieľom hlavného odboru skladba je naučiť žiaka vytvárať skladby, v ktorých dokáže esteticky a technicky vybudovať ich štruktúru a architektúru na profesionálnej úrovni.

Hlavný odbor štúdia dirigovanie rozvíja techniku dirigovania, spôsob naštudovania skladieb a prácu so zborovými a orchestrálnymi telesami. Individuálny rozvoj žiaka sa formuje v teoretickej rovine a v praktickom dirigovaní pri klavíri, ktorý sa postupne strieda so zborovými a orchestrálnymi telesami. Po ukončení štvrtého ročníka žiaci vykonávajú praktickú maturitnú skúšku, ktorá má preukázať ich umeleckú vyspelosť a schopnosť pokračovať v pomaturitnom štúdiu.

Štúdium v piatom a šiestom ročníku prebieha na vyššej odbornej úrovni a je zároveň späté s pedagogicko-umeleckým vzdelaním, ktoré žiak bohato využíva pri práci s orchestrom, sólistami a menšími nástrojovými skupinami. Popritom si žiak rozširuje poznatky z ďalších hudobných diel. Cieľom je viesť žiaka k väčšej samostatnosti pri štúdiu partitúr ako i pri práci s orchestrom. Hlavný odbor štúdia dirigovanie vychováva taktiež k organizačným schopnostiam nacvičovať a viesť vokálne a menšie súbory.

V súvislom šesťročnom štúdiu na hodinách hlavného odboru dirigovanie získavajú žiaci aj rozsiahle vedomosti, schopnosti a zručnosti v umeleckej pedagogike, a to najmä metodike a didaktike vyučovania dirigovania. Preto sú po absolvovaní šesťročného štúdia schopní samostatných umelecko-interpretačných výkonov a tvoriť individuálne pedagogické koncepcie pre vyučovanie žiakov na základnom stupni umeleckého vzdelávania.

Žiak sa naučí postupne ovládať jednotlivé prvky taktovacej techniky tak, aby bolo jeho gesto zrozumiteľné, funkčné a adekvátne interpretovanej skladbe. Žiak sa pohotovo orientuje v partitúre interpretovaného diela a usiluje sa čo najdokonalejšie si ju osvojiť. Ovláda problematiku hry na nástrojoch a základné technické možností telesa (profesionálneho i amatérskeho) Žiak sa postupne oboznamuje so základnými dielami svojho odboru, návštevou koncertov a samostatnou umeleckou prípravou sa systematicky konfrontuje s čo najširšou škálou orchestrálneho, operného, zborového a komorného repertoáru. Žiak si uvedomuje náročnosť dirigentskej funkcie, prijíma zodpovednosť vo vzťahu k telesu, ktoré má (bude mať) možnosť dirigovať ako aj vo vzťahu k skladateľovi a dielu, ktoré interpretuje. Orchester (zbor, ensemble) považuje za partnera, rešpektuje ľudskú dôstojnosť a umelecké kvality každého jeho člena. Žiak sa zdokonaľuje v osobných vlastnostiach, ktoré spočívajú v sebaovládaní, nárokoch na sebazdokonaľovanie, verejnom vystupovaní a najmä v konštruktívnej a pozitívnej komunikácii so svojimi spolupracovníkmi.